“Vnútorný liečiteľ” žije v každom žijúcom organizme. Lieči nás dňom i nocou, na nevedomej úrovni. Dnes však žijeme v čase, kedy je naliehavé, a aj možné, uvedomiť si tohto “Vnútorného liečiteľa” a stať sa jeho aktívnym spolupracovníkom.

V tomto článku sa s vami podelím o psychofonetický proces, ktorý umožňuje jasne rozlišovať medzi troma rôznymi prejavmi individuálnej morálky: vinou, hanbou a svedomím. Teoretický kontext bude založený na psychosofii, praktickej aplikácii etiky filozofie slobody.

Sebapoznanie a osobnostný rozvoj tvoria jeden neoddeliteľný vývojový proces. Je to jediný operačný evolučný proces, ktorý sa odohráva počas posledných 60 rokov: vedomý vývoj jednotlivcov, jeden človek za druhým, krok za krokom, vedome, slobodne, originálne, na nič nenadväzujúc.

Najsilnejší hnací motor v ľudskom živote je osobný rozvoj. V dospelosti, keď sa dary rodičov a prírody zavŕšia, sa tento môže diať iba na základe voľby a podnetu jednotlivca. Udržateľný rozvoj osobnosti začína vtedy, keď začneme normálny život vnímať ako duchovné cvičenie a žiť ho s vyššími etickými štandardmi.

V predošlých článkoch na túto tému som opísal 7 podmienok pre udržateľný ľudský rozvoj, ktoré predstavujú praktickú múdrosť potrebnú pre vedomú evolúciu a na prevzatie zodpovednosti za svoj osobný, profesionálny, duchovný a sociálny rozvoj. Sedem podmienok spolu tvorí celistvý proces udržateľného rozvoja osobnosti. Každá z nich je zároveň celistvým procesom rozvoja sama o sebe. Toto je všetkých 7 podmienok

V tomto čase je evolúcia v našich rukách. Deje sa, ak sa rozhodneme vyvíjať. Prebudenie sa k nášmu vnútornému životu je proces, ktorý ju poháňa vpred. Všetko pozitívne v našom živote závisí od takéhoto prebudenia, avšak môže sa diať len vďaka úplnej slobode voľby. Na to, aby bolo takéto prebudenie udržateľné a prinášalo výhody do nášho života, sú potrebné tie správne podmienky.

Ľudský vývoj je nezastaviteľný. Odkedy sme sa prvýkrát postavili na nohy a uvoľnili si ruky, aby sme nimi mohli vyjadrovať, rozvíjať vzťahy a pracovať, sme sa neprestali meniť a vyvíjať. Dejiny našej civilizácie nesú záznam neustálej zmeny. Či sa nám to páči, alebo nie, zmena a vývoj sú pre náš druh tak prirodzené, ako dýchanie, jedenie, myslenie, chôdza a reč.

Empatia je dnes najdôležitejšou výzvou ľudstva. Všetci ju potrebujú. Stále a urgentne. A nik nemôže povedať, že ju už dokonale ovláda. Dopyt po nej je obrovský a stále rastie. A jej zásoby sú stále nedostatočné. Empatia je schopnosť spoznávať toho druhého z jeho vlastného uhla pohľadu, chápať toho druhého zvnútra. Nie je to sympatia, čiže mať toho druhého rád, ani antipatia, čiže nenávisť voči druhému.

Väčšina ľudí považuje empatiu za istý osobnostný dar, ktorý niektorí ľudia majú a iní nie. Ako som sa pokúšal ukázať v predošlých článkoch, empatia je nový fenomén v ľudskej civilizácii. Nahrádza staré pokrvné kmeňové medziľudské porozumenie novou schopnosťou vedome porozumieť hocikomu.

Empatia je nové slovo pre nový fenomén civilizácie 20. a 21. storočia. Pomenúva novú potrebu a novú schopnosť: potrebu ľudí byť chápaní ako jedinečné individuality a ich vynárajúcu sa schopnosť chápať jeden druhého zvnútra. Je to najvýznamnejší proces súčasnej evolúcie, ktorá sa môže diať iba vďaka vedomému, slobodne zvolenému úsiliu.