Sedem typov empatie

Presun v evolúcii empatie od ilúzie k realite

Správa o napredovaní v empatii v 21. storočí

(Výňatok z článku zverejnenom na Medzinárodnej konferencii o empatii na Univerzite v Oxforde, ktorú organizovala Interdisciplinárna sieť v auguste 2015)

1. časť

Empatia je nové slovo pre nový jav v ľudskej evolúcii. Ako som mnohokrát uviedol  v predošlých článkoch o empatii, slovo pre tento jav sa používa od roku 1951. Žijeme rané obdobie budúcej kultúry empatie. Je ešte mladá a rastie v nás všetkých. No aj tak je možné ju metodicky vyučovať.
Aj keď má empatia len 64 rokov, už stihla vytvoriť niekoľko druhov. Medzi nimi je niekoľko skutočných posunov, niekoľko prekrútení a aj bod obratu medzi ilúziou a realitou.

1. Iluzívna empatia: 1. Projektívna empatia, 2. Intelektuálna empatia, 3. Manipulatívna empatia.
2. Bod obratu:
4. Sebaempatia.
3. Skutočná empatia: 5. Vnímavá empatia, 6. Konceptívna empatia, 7. Emaptia nových možností.

1.Projektívna empatia – naivná osobná ilúzia

Steiner ju vo svojej Filozofii slobody nazýva tiež „naivný realizmus“. Je to primitívna forma normálnej ľudskej komunikácie. Vidím v tebe hocičo, čo v tebe vidím a predpokladám, že to, čo vidím, si ty. Projekujem do teba, čo nevidím v sebe, na základe toho, čo vo mne vyvolávaš alebo čo mi pripomínaš a z toho vznikáš ty v mojich očiach. V mene empatie nevedome prejavujeme lásku, starostlivosť, vášeň, súcit, sympatiu, záväzok, ponúkame pomoc, odsudzujeme a vytvárame si obrazy, domnievajúc sa, že vnímame skutočnosť.
Napríklad: Priťahuje ma žena (alebo muž), ktorá mi pripomína niekoho, kto ma odmietol a spôsobil mi tak bolesť. Pozorujem tú osobu, som presvedčený, že viem, čo cíti a zažívam odmietnutie. Cítim, že ma tá osoba odmieta. V skutočnosti to nemá s touto osobou nič spoločné. Je to projekcia. Alebo: Moje dieťa povie niečo nevinné, ale mňa to zraní. Pripomenie mi to, ako ma veľmi dávno niekto blízky urazil. Pokúšam sa pochopiť, ako to moje dieťa myslí. Verím, že empatizujem s dieťaťom. Ale jeho slová vnímam ako drzosť. V skutočnosti je to len projekcia.
Veríme, že pozorujeme osobu pred nami, hoci v skutočnosti na ňu len projekujeme našu nevedomú realitu. Dovolíme, aby sa naše vnímanie inej osoby zafarbilo našimi dávnymi zraneniami, túžbami, frustráciami, odporom, odmietnutím, žiarlivosťou, sympatiou, antipatiou, strachom, nádejou a a celým radom nenaplnených osobných potrieb.
Projektívna empatia vôbec nie je empatia.

2. Intelektuálna empatia – empatia ako intelektuálna ilúzia

Tiež by sme ju mohli nazvať „empatia zvonka“, čo prakticky znamená, že vôbec nejde o empatiu. Pozerať sobjektívne na subjekt je ako rozprávať sa s Turkami po svahilsky. Ak pozorujeme subjekt – ľudskú bytosť, akoby bola objekt, uniká nám najpodstatnejšia realita v pozorovanej osobe. Intelektuálna reflexia pozorovateľných objektov nie je relevantný mód pozorovania vnútornej, psychologickej, kognitívnej a duchovnej podstaty ľudských bytostí. Môže sa zdať profesionálny a vedecký, koncepčne bohatý a plný sofistikovaného žargónu, ale je to ilúzia, pretože nevníma, kto tá osoba skutočne je z jej uhla pohľadu.
Príklad: Učiteľ sa trápi so žiakom, ktorý má problém s učením. Myseľ učiteľa si uvedomuje obsah učiva, požadovaný štandard, relevantné psychologické a pedagogické teórie a vlastnú predošlú učiteľskú skúsenosť. Ale dieťa pred ním nie je nič z toho. Niečo sa práve teraz deje v duši dieťaťa, o čom ono veľmi nedokáže hovoriť kvôli nedostatku vnímavosti. Tu nepomôže intelektuálna reflexia vychádzajúca z vedomosti z minulosti. Je potrebná skutočná vnímavá empatia subjektívnej ľudskej bytosti.
Intelektuálna empatia nevníma individuálne formovanie významu zvnútra, ale konštruuje význam skúsenosti zvonka. A tak nemôže byť ničím iným, než pokrútením reality ľudských bytostí v mene objektivity.

3. Manipulatívna empatia: empatia ako zneužitie

Manipulatívna empatia je využívačná forma čiastočnej empatie, použitej nie v záujme druhého z jeho uhla pohľadu, ale na jeho manipuláciu ku konaniu, ktoré poslúži manipulátorovi. Vo veľkej miere sa využíva v reklamnom priemysle, v marketingu, politike, v rodinnej dynamike, v kontrolujúcom vzdelávaní, v obchodných vzťahoch, v masových médiách a tiež v špionáži.
Príklad: Spoločnosť súťaží na trhu s mobilnými telefónmi. Jej obrovské bilbordy zobrazujú nový prístroj vedľa polonahého zvodného tela ženy. Tvorca reklamy empatizuje s frustrovanou sexualitou ľudí, aby prostredníctvom nej vzbudil v ľuďoch túžbu po novom modeli prístroja. Alebo: Politik hrá na existenciálne neistoty jednoduchých ľudí a  mobilizuje staré rasové strachy a nenávisť, aby predal svoj antiimigračný program, vďaka ktorému vyhrá vo voľbách. Nezaujímajú ho reálne potreby ľudí. Empatizuje s ich polovedomými strachmi, aby ich využil na naplnenie vlastnej túžby po moci.
Manipulatívna empatia je nebezpečná ilúzia, pretože redukuje ľudskú bytosť na objekt, ktorý je užitočný pre manipulátora. Nevníma to najdôležitejšie vo vnútornej realite človeka: srdce a ducha.

4. Sebaempatia – bod obratu ku skutočnej empatii

Je to výzva pozrieť sa na vlastnú subjektívnu skúsenosť s odstupom. Tento odstup je potrebný na skutočnú empatiu s inými. Ale začína v našom vnútri. Ako však môžem objektívne pozorovať sám seba? Kde v sebe musím stáť, aby som to dokázal?
Skúsenosť nemôže pozorovať samu seba, intelekt nevidí intelekt, emócie nedokážu vidieť emócie. Ale ľudské „ja“, individuálny duch v ľudskej duši, potenciálne dokáže pozorovať vlastnú skúsenosť, pretože „ja“ nie je tá skúsenosť, ale jej vlastník. Nový orgán potrebný na empatiu voči iným sa vynára z krokov, ktoré sú potrebné na sebapozorovanie: tie isté orgány, ktoré „ja“ používa na to, aby videlo, počulo a poznalo seba, používa aj na to, aby videlo, počulo a spoznávalo iných z ich uhla pohľadu.
Na sebapozorovanie je potrebná inteligencia, ktorá je hlbšia než reflektívny intelekt. Vyžaduje to: uvedomovanie tela upriamené na vnemy, ktoré sa v tele vytvárajú prostredníctvom emócií, konfrontáciu vnemov duše cez telo, telesné vyjadrenie gestom a pohybom, ktoré nám umožní odkryť sa pred nami samými, vnímavú predstavivosť a dôveru v intuíciu. Potrebujeme nájsť spôsob, ako intímne a  s odstupom načúvať sebe a vedome pomenovať našu realitu. Zozačiatku v tom nie je dobrý nik. Nová zručnosť, ktorú sa potrebujeme naučiť, je sebaempatia. A to je zásadné, pretože metodická sebaempatia vytvára možnosti na skutočnú vnímavú empatiu k druhým.
Ďalšie tri druhy skutočnej empatie, vďaka ktorým je možné spájať ľudí „so samými sebou“, s ich vyšším potenciálom, prepájať sa navzájom a opätovne obnovovať ľudskú komunitu, si predstavíme v nasledujúcom článku.

Text: Yehuda Tagar
Preklad: Silvia K. Galatová