ETICKÉ PRINCÍPY



7 ZÁKLADNÝCH ETICKÝCH PRINCÍPOV PSYCHOFONETIKY

VLASTNÉ ETICKÉ JADRO PSYCHOFONETIKY PLATNÉ PRE PSYCHOPHONETICS INSTITUT INTERNATIONAL, PACE A INTERNATIONAL ASSOCIATION OF PSYCHOPHONETICS PRACTITIONERS, AJ PRE VZDELÁVANIE, ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOSŤ A ŠKOLENIE
Pripravil Yehuda Tagar, verzia zo septembra 2007 (prvá napísaná verzia bola z roku 1993, etický základ pre Filofonetiku, Filofonetické poradenstvo a Psychofonetiku od r.1989)
Táto kapitola načrtáva základné etické, filozofické a vzdelávacie princípy školenia a praxe v Psychofonetike.
Etické princípy sú pre praktikujúcich a školiteľov tejto modality tak nevyhnutné a praktické, ako akýkoľvek iný aspekt tejto modality, a súčasne poskytujú i duchovný kontext v rámci praxe a napĺňajú tak jej skutočné poslanie.
Tieto princípy vyjadrujú psychoterapeutickú aplikáciu cesty poznania, ktorá vychádza z prebudenia sa voči vlastnej ľudskosti, záväzku ku slobode jednotlivca ako základu pre znovu-vytvorenie ľudského spoločenstva.
Nižšie uvedené princípy do značnej miery zdieľa rastúci počet moderných prístupov k poradenstvu, psychológii, psychoterapii a koučingu pre osobný rozvoj, inšpirovaných a vedených pravým duchom našej doby. Patria medzi nich najmä teoretické a praktické prúdy spojené so zdravím, psychosyntézou, humanistickými, existenciálnymi, na osobnosť zameranými, transpersonálnymi procesmi, založenými na sebavyjadrení, psycho-somatická a spirituálna psychológia.
Súčasne s načrtnutím metodológie Psychofonetického konverzačného poradenstva tento dokument obsahuje tiež vzdelávacie princípy Akadémie PACE  a Medzinárodného psychofonetického inštitútu s ohľadom na jej prístup ku školeniu študentov v oblasti poradenstva.
S Filofonetickým a Psychofonetickým unikátnym prístupom k rozvoju ľudského potenciálu – sa Psychofonetika ako profesia a Akadémia PACE ako vzdelávacia inštitúcia zaväzujú ku vyjadrovaniu týchto princípov v praxi, školení i v organizačných procesoch.
Spoločne s etickým kódexom Medzinárodného psychofonetického inštitútu a etickým kódexom Psychofonetickej praxe – sú tieto princípy považované za vlastný e
tický základ a praktický kódex tejto modality.

1. VNÚTORNÁ VÝBAVA

ĽUDSKÉ BYTOSTI SÚ PLNE VYBAVENÉ NA SVOJU ŽIVOTNÚ CESTU.

Ľudský život v prvom rade považujeme za zmysluplné učenie sa a príležitosť na rast, a to vrátane jeho výziev a kríz. Strávenie/Spracovanie vlastných skúseností je zároveň zdokonaľovaním vnútorného vybavenia a aj prostriedkom na proces rastu.
Ľudia sú zároveň vybavení schopnosťou vnímať ďalší krok v prejavení sa tohoto potenciálu. Voľba prísť k poradcovi je vyjadrením tejto schopnosti. Keď dôverujeme v toto vnútorné vedenie, potom zároveň predpokladáme, že vybraný poradca súčasne môže poskytnúť všetko, čo daný človek v danej chvíli potrebuje.
Hlavným vyjadrením narastajúcej schopnosti poradcu byť klientovi nápomocným je schopnosť pristúpiť k vnútornej výbave klienta ako k príležitosti na jedinečné stretnutie.
Základným predpokladom je, že zdroje pre ďalší krok v rozvoji klienta, jeho uzdravenie a transformáciu žijú vo vnútri KLIENTOVHO vnútorného života a v jeho vonkajších podmienkach, a nie vnútri a okolo poradcu.
Toto jedinečné stretnutie môže vytvoriť posun v kombinácii vnútorných zdrojov klienta s jeho životnými podmienkami, k čomu poradca prispieva len povzbudením. Potenciál k tomuto posunu je živo prítomný v živote klienta a nie poradcu. Zodpovednosť to prejaviť nie je zodpovednosťou poradcu, ale klienta. Tento prístup predstavuje hlavný pracovný prostriedok poradcu.

2. VNÚTORNÉ VEDENIE

VODCOVSTVO A VNÚTORNÝ VODCA SÚ NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU ĽUDSKEJ DUŠE. KLIENT MÁ VŽDY ROZHODUJÚCE SLOVO V PROCESE.

Pokiaľ chceme, aby klient skončil na konci tejto cesty na mieste vodiča– musíme od počiatku postupovať tak, aby klient v pozícii vodiča aj začínal. Počas jazdy si ľudia môžu len sťažka prehodiť miesta.
V praxi to znamená, že je potrebné poskytnúť dostatok príležitostí a bezpečia v rámci poradenského procesu, aby vnútorné vedenie a vodca v klientovi/študentovi dokázali vyjadriť potenciál obsiahnutý v jeho vnútornom živote – a vstúpiť až do jeho vedomého života. Na poradenskú interakciu nazeráme ako na priestor, kde sa klient/študent učí prejaviť seba samého.
Osobné, profesionálne a filozofické poznanie a skúsenosti poradcu nesmú nikdy nahradiť vnútorné vedenie klienta. Otázky typu: aké sú hlavné body, ktorými sa treba v danej chvíli zaoberať, kam by mala práca smerovať a aký by mal byť jej cieľ, nakoľko pro-aktívny by mal proces byť, ako intenzívny, hlboký, transformatívny, vyživujúci alebo iný – konečná odpoveď na všetky tieto otázky musí prísť od klienta.
Sedenie musí býť vedené takým spôsobom, aby zaistilo klientovi príležitosť robiť vlastné rozhodnutia, udávať smer a mať všetko pod kontrolou.
Poradca si môže a nemusí byť vedomý mnohých veľmi dobrých dôvodov, prečo by bolo lepšie nevstupovať do istej témy alebo úrovne skúseností v určitej chvíli, kedy môžu byť obaja, klient aj poradca, oboznámení so základným prínosom prípadného vstupu. V takej chvíli môžu byť voľbou zo strany klienta – či ju odôvodní alebo nie, alebo len prejaví svoj odpor voči niečomu – vyjadrením skrytého vedenia, ktoré si klient uvedomuje, ale poradcovi zostáva skryté. Rešpektovanie týchto jemných vnútorných hlasov môže znamenať podporenie slobody klienta alebo ovládanie jeho vôle v danom procese rozvoja. Na zdravej ceste osobného rozvoja bude každý jednotlivý krok uskutočnený vplyvom vonkajšieho vedenia s najväčšou pravdepodobnosťou vykúpený tým, že ho bude potrebné znovu otvoriť a zopakovať v slobode a pod vlastným vnútorným vedením.
Ako poradcovia nesmieme prispievať k bremenu, ktorého sa budú musieť v budúcnosti naši klienti zbaviť. Preto môže psychofonetická akčná fáza poradenstva začať až na základe vysloveného PRIANIA klienta vychádzajúceho z jeho vlastného Obrazu, ktorý si vytvoril na základe vlastných priorít a smerovania.

3. SEBA-POZNANIE

KLIENT JE TOU JEDINOU AUTORITOU, KTORÁ MÁ POZNAŤ A ROZHODOVAŤ O ZMYSLE VLASTNÝCH SKÚSENOSTÍ. ZMYSEL (SKÚSENOSTI) NIE JE DANÝ, JE VYTVORENÝ ĽUDSKÝM JA.

Iba vlastník skúsenosti môže rozhodnúť o jej zmysle. Žiadna informácia daná zvonku nemôže dať poznanie. Iba unikátne spojenie medzi vlastným vnímaním a vlastnými pojmami umožňuje skutočné poznanie.
Vonkajša autorita postavená na interpretácii významu klientovej skúsenosti nepatrí do tejto modality.

Poznanie pochádza z neprerušovaného stretnutia medzi vnímaním a pojmom určitého fenoménu/javu. Znamená to, že existuje úplná jednota medzi dimenziou javu, ktorý sa manifestuje zmyslom, a ďalšou dimenziou rovnakého javu, ktorú je možné rozpoznať a uvedomiť si iba skrz aktívnu tvorbu pojmov pozorujúceho. Tá druhá dimenzia pozostáva z: významu vnímaného fenoménu; jeho pravdivosti (z uhla pohľadu daného človeka); univerzálnych zákonov, ktoré sa skrz to prejavujú; jeho vzťahu k ďalším fenoménom; pomenovania reality pre toho, kto ho vytvoril.
Schopnosť vytvoriť nové spojenie medzi Vnemom a Pojmom rovnakého javu – je neoddeliteľnou súčasťou duchovných schopností ľudského myslenia. Avšak v prípade javu ľudskej skúsenosti objavujúceho sa v ľudskej duši, máme čo robiť s fenoménom, ktorý je schopný sebapoznania postaveného na schopnosti myslieť si svoju vlastnú realitu – spojiť Vnem a Pojem ľubovoľného aspektu seba samého vo vnútri svojej vlastnej bytosti. Preto tu pozorovateľ ľudského fenoménu/javu (v tomto prípade poradcu) nesmie dokončiť spojenie medzi fenoménom klientovej skúsenosti a jeho významom, ktorý vzniká v rámci mentálnej aktivity klienta. Klient je tým, kto tu musí dokončiť tento krok k vytvoreniu osobného významu svoje vlastnej skúsenosti. Táto dynamika je v Psychofonetike nazývaná priradenie významu k vlastnej skúsenosti.
Úloha poradcu spočíva vo vytvorení novej príležitosti pre seba-pozorovanie, v stimulovaní nového uhla pohľadu na neho a v povzbudení čerstvého myslenia, ktoré ich môže spojiť a vybaviť novým významom.
Tento novovytvorený význam je tým najpozitívnejším prínosom poradenstva ako takého. Klient je tým, kto poznáva, interpretuje, vytvára zmysel vlastnej skúsenosti; klient sa musí stať “expertom” vlastnej skúsenosti a jej významu. Poradca si musí dávať pozor, aby sa nestal nevedomou náhradou myslenia klienta – tvorením jeho novej reality. Úloha poradcu spočíva v povzbudení tohto poznania a nie v prebraní tejto činnosti za klienta! Poznanie poradcu môže byť nápomocné ako stimul, výzva, uvedomenie si alebo návrh prípadného nového uhla pohľadu, obsahu a súvislostí. Ale nemá nahradiť autorizované poznania vlastníka skúsenosti .

4. TÍMOVÁ PRÁCA

PSYCHOFONETICKÉ SEDENIE JE TÍMOVÁ PRÁCA DVOCH ROVNAKO DÔLEŽITÝCH PARTNEROV.

Ak je klient v zásade vybavený pre cestu svojho života, vrátane exkluzívnej schopnosti uvedomiť si význam svojej vlastnej skúsenosti, a ak poradca disponuje zručnosťami povzbudiť prejav takejto zásadnej výbavy – potom sa potrebujú rovnakou mierou navzájom pre tú časť cesty, ktorú majú uraziť spoločne. Musia spolu vytvoriť tím rovnako dôležitých partnerov, kde je všetok rešpekt, dôvera a podpora nevyhnutnou súčasťou úspešného partnerstva. Hodnota tímovej práce je kultúrnym skokom, ktorý odlišuje tento druh poradenstva a psychoterapie od starobylej tradície postavenej na kultúre expertov. V praxi to znamená ducha tímovej práce: eliminácia nevedomého správania postaveného na hierarchii a autorite; znamená to úplný konsenzus na dôležitých rozhodnutiach; nemožnosť predpokladať pravdu za druhého človeka, ale čítanie pravdy vlastnej; vzájomná čestnosť a otvorenosť ohľadom spoločnej úlohy. Zahŕňa to záväzok o vzájomnej starostlivosti o tímovú Rolu. Poradcu v tímovej práci možno opísať ako povzbudzujúceho spoločníka na klientovej ceste za sebapoznaním. Tento druh spoločenstva možno vyjadriť Spolupracujúcou aktivitou: namiesto toho, aby poradca vedel, videl a podporoval rôzne aspekty klienta – tak to robia obaja spoločne: Majú Spolu-vedieť, Spolu-vidieť a Spolu-podporovať aspekty klientovho vnútorného života, o ktoré sa rozhodli sa postarať. Klient je považovaný za aktívneho člena terapeutického tímu. Hlavné motto tímovej práce môže znieť: “Kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, tam Som Ja medzi nimi“. Ono Ja Som je tú chápané ako Univerzálne Ľudské Vedomie manifestujúce sa skrz Ja Som prítomných ľudí.

5. „JA SOM“ MÁ PREVZIAŤ VEDENIE

KLIENTOVO „JA SOM“ (JADRO JEHO BYTOSTI) MÁ DOSTAŤ VŠETKY PRÍLEŽITOSTI, ABY MOHLO VSTÚPIŤ DO PROCESU TELA A ŽIVOTA, ABY VIEDLO, ROBILO VOĽBY, SPOZNÁVALO A PREVZALO VEDENIE.

Všetky profesionálne voľby a rozhodnutia v poradenstve sa musia riadiť týmto pravidlom.
Základom je poznanie “JA” pôsobiaceho ako integrujúceho centra ľudskej duše, ako jadro vlastnej identity. “Ja” je Pozorovateľom, Pociťujúcim, Dávajúcim významy a Rozhodujúcim vo vzťahu k našej vlastnej existencii aj ku fenoménom s ktorými sa vo svete stretávame.
Praktický cieľ celého psychofonetického procesu môžeme popísať ako umožnenie, pozvanie, vystrojenie a povzbudenie “Ja” klienta, aby vstúpilo do všetkých zákutí klientových skúseností, aby v nich prevzalo vedenie, uchopilo ich, postaralo sa o ne a plnšie ich prestúpilo. Svojím spôsobom, všetko ostatné je iba prostriedkom k tomuto cieľu a nič nemôže morálne ospravedlniť umenšenie tohto cieľa.
Oslovenie a a spolupráca s Ja klienta ako plnohodnotného partnera v vzdelávaco-terapeuticko-koučovacom procese sa deje v tejto modalite od úplného začiatku. Celý proces je dizajnovaný tak, aby rozhodujúce slovo mal klient, až po technické prevedenie jednotlivých sekvencií. V dôsledku toho, žiadna časť Akčnej fázy tejto modality sa nezačne pred tým, kým nedošlo zo strany klienta ku jasnej voľbe o celkovom smerovaní skrze vytvorenie “Priania”, definovaného a artikulovaného samotným klientom.
Základné praktické činnosti usporiadané tak, aby Ja Som mohlo vstúpiť a uchopiť všetky aspekty samého seba sú:
. Vedomé zameranie sa (sústredenie),
. Vnímanie,
. Vyjadrenie gestom,
. Vizualizácia,
. Hovorenie,
. Pohyb,
. Gesto,
. Zvuk,
. Pomenovanie,
. Urobenie rozhodnutia,
. Zdieľanie.
Tieto činnosti, ak sú správne vykonané, dokážu zapojiť „Ja Som“ spôsobom, ktorý umožňuje jeho vstup do pôvodne nevedomých aspektov svojej skúsenosti. V poradenskom procese je vytvorené najväčšie možné množstvo takýchto príležitostí.

6 . VYŠŠIA ZODPOVEDNOSŤ

NA ZÁKLADE VYŠŠIE UVEDENÉHO, PORADCA SA V PRIEBEHU PORADENSKÉHO PROCESU ZODPOVEDÁ VYŠŠEJ AUTORITE VO VNÚTRI VLASTNEJ BYTOSTI, KTORÁ EXISTUJE NAD VLASTNOU OSOBNOU EMOCIONALITOU, INTELEKTUALITOU, TÚŽBAMI A TEÓRIAMI.

Táto vnútorná vyššia autorita má univerzálnu povahu, jej záujem je všeľudský, hoci sa jej prítomnosť vynára jednotlivcovi z jadra jeho individuálneho ľudstva.
Žiadny jednotlivec nemá monopol na univerzálnu pravdu, a žiadny návod nemôže zaručiť univerzálnosť osobných predstáv o tom, čo vytvára univerzálnu realitu. Je tu potrebná pokora voči pravde, ktorá je väčšia ako osobná. Princíp Vyššej zodpovednosti je viac smerom, o ktorý je potrebné sa usilovať, a nie ako špecifický systém viery. Je viac sústavnou pripravenosťou a ochotou spochybniť svoj vlastný pohľad na realitu, má prednosť pred robením si nárokov na vlastnú nadradenosť alebo držania sa vnúteného výkladu. Princíp Vyššej zodpovednosti je záväzok revidovať vlastnú duševnú dynamiku, vrátane svojich predstáv a pojmov a vlastnú osobnosť – z hľadiska vlastnej najvnútornejšej spirituality.

7. STAROSTLIVOSŤ O SEBA

PORADCA SA ZAVÄZUJE K NEUSTÁLEMU PROCESU STAROSTLIVOSTI O SEBA, SEBA-UVEDOMENIA A ĎALŠIEMU OSOBNÉMU ROZVOJU, KTORÝ MÔŽE BYŤ JASNE VYJADRENÝ, ZDIEĽANÝ A DOSVEDČENÝ KOLEGAMI ALEBO SUPERVÍZIOU KVALIFIKOVANÝCH PROFESIONÁLOV Z ODBORU.

My, kto sa vnímame ako tí, ktorí povzbudzujú druhých v ich starostlivosti o seba a v osobnom rozvoji – sa musíme starať o seba a svoj osobný rozvoj. Poradca je mentor a kouč pre ľudí, ktorí majú zámer pozdvihnúť úroveň svojho bytia cez prehĺbenie, rozšírenie a zvýšenie svojho vedomia. Toto je prebiehajúca cesta.
Poradca musí byť osobou, ktorá je odhodlaná k takémuto záväzku a neustálemu zvyšovaniu svojej úrovne, aby bol adekvátnym mentorom pre druhých. Ak zvyšovanie svojho seba-uvedomenia je niečo čo robiť nemôžem, alebo sa rozhodnem nerobiť, alebo to pre mňa nefunguje – tak nie je žiaden základ, na ktorom môžem stavať mentorovanie druhých v osobnom rozvoji.
Na bezprostrednejšej etickej rovine – je to jedine záväzok poradcu k neustálemu a pokračujúcemu procesu starostlivosti o seba, osobného rozvoja, rastúceho uvedomenia a liečenia, ktorý ho činí bezpečným, schopným a jasným v pozícií byť oporou druhým ľuďom v momentoch, kedy zdieľajú a odhaľujú zraniteľné situácie a miesta v sebe samých. Vďaka praktickému neustávajúcemu procesu seba-uvedomovania je stále aktualizovaná poradcova schopnosť viesť motiváciu, zámery, predpoklady, interpretácie a smer. Jasnosť východísk poradcu a miera jeho relevantnosti pre klienta sú úplne závislé na stupni jeho usilovania o seba-uvedomovanie a starostlivosti o seba.
Hlavným nástrojom na zabezpečenie neustáleho zlepšovania starostlivosti o seba a osobného rozvoja je poskytovanie Pokračujúceho Osobného Rozvoja a požiadavka supervízií v našej profesionálnej asociácií, International Association of Psychophonetics Practitioners (Medzinárodná asociácia psychofonetických poradcov, IAPP). Podmienkou registrácie a členstva je splnenie minimálne úrovne Pokročilý psychofonetický poradca a minimálneho počtu supervidovaných hodín praxe.

***

Všetky horeuvedené princípy zobrazujú naše všeobecné postoje, zámery a princípy. Ich špecifická aplikácia v ľubovoľnej ľudskej situácii by mala vždy ostať záležitosťou poradcovej a klientovej intuície a voľby v danom mieste a čase.