7 druhov empatie

Empatia je nové slovo pre nový jav v ľudskej evolúcii. Pojem “empatia” bol prvýkrát definovaný v slovníku len v roku 1951.

Aj keď má empatia len 70 rokov, už sa stihlo vytvoriť niekoľko druhov. Medzi nimi je niekoľko skutočných posunov: nové úrovne chápania ostatných ľudí. Tieto úrovne vznikli v nedávnej dobe a stále sa rozvíjajú. Je to evolúcia 21. storočia: posúvame sa od ilúzie k realite.

Niektoré druhy sú funkčné, niektoré sú menej funkčné či prospešné. Poďme sa pozrieť, aké duhy empatií môžeme rozlíšiť.

Obsah ⬇️

1. Projektívna empatia – naivná osobná ilúzia

Rudolf Steiner ju vo svojej Filozofii slobody nazýva tiež ako „naivný realizmus“. Je to primitívna forma bežnej ľudskej komunikácie.

„Vidím niečo a predpokladám, že to čo vidím, si ty.“

Človek projekuje do druhého, čo v sebe nevidí – na základe pocitov, ktoré v ňom vyvolá ten druhý, alebo čo mu pripomína. Z tohoto vytvára obraz druhého človeka.

Nevedome prejavujeme lásku, starostlivosť, vášeň, súcit, sympatiu, záväzok, ponúkame pomoc, odsudzujeme a vytvárame si rôzne obrazy domnievajúc sa, že vnímame skutočnosť.

Myslíme si, že sme empatickí, ale nevidíme reálne druhého človeka.

Príklad 1: Priťahuje ma žena, ktorá mi nevedomo pripomína niekoho, kto ma odmietol a spôsobil mi tak bolesť. Povie niečo, čo vo mne nevedomo vyvolá tú bolestivú spomienku – a ja som pritom presvedčený, že ma tá žena odmieta. Hnevám sa a tá žena to nechápe. V skutočnosti to nemá s touto osobou nič spoločné. Je to projekcia.

Príklad 2: Moje dieťa povie niečo, čo ma zraní. Nevedomo mi to pripomenie, ako niekto blízky ma veľmi dávno urazil. Pokúšam sa pochopiť, ako to moje dieťa myslí – verím, že empatizujem s dieťaťom, ale jeho slová vnímam ako drzosť. V skutočnosti je to len moja projekcia.

Veríme, že pozorujeme osobu pred nami, ale v skutočnosti na ňu len projekujeme našu neuvedomenú realitu.

Dovolíme, aby sa naše vnímanie inej osoby zafarbilo našimi dávnymi zraneniami, túžbami, frustráciami, odporom, odmietnutím, žiarlivosťou, sympatiou, antipatiou, strachom, nádejou – celým radom nenaplnených osobných potrieb.

Projektívna empatia nie je chápanie druhého človeka.

2. Intelektuálna empatia – empatia ako intelektuálna ilúzia

Tiež by sme ju mohli nazvať ako „empatiu zvonku“.

Ak pozorujeme subjekt – ľudskú bytosť – akoby bola objektom, uniká nám
najpodstatnejšia realita v pozorovanej osobe. Je to ako rozprávať sa s turkami po svahílsky.

Intelektuálna reflexia na ľudské bytosti ako na pozorované objekty neposkytuje relevantné informácie o ich vnútornej, psychologickej, kognitívnej a duchovnej podstate – o ich stave, prežívaní a smerovaní. Nevníma to, kým tá osoba skutočne je z jej uhla pohľadu.

Kto je tá osoba z vnútra, z vonka nemôžeme vidieť.

Príklad: Učiteľ sa trápi so žiakom, ktorý má problém s učením. Myseľ učiteľa si uvedomuje obsah učiva, požadovaný štandard, relevantné psychologické a pedagogické teórie, úroveň a schopnosti dieťaťa a vlastnú predošlú učiteľskú skúsenosť s ním. Ale to dieťa v danej chvíli nie je nič z toho. Niečo sa práve vtedy deje v duši dieťaťa, o čom ono nedokáže hovoriť, pretože si to neuvedomuje. Učiteľ reflektuje na to, čo vidí a počuje – na základe toho ale nedokáže sa relevantne spojiť s dieťaťom a dosiahnuť pozitívnu zmenu.

Intelektuálna empatia konštruuje význam skúseností zvonku, z pohľadu pozorovateľa. Nevníma subjektívny význam, tak nemôže byť ničím iným, než pokrútením reality pozorovaných ľudských bytostí – čo je spôsobené vlastným chápaním pozorovateľa. Často sa to zamení s objektivitou.

Len pomocou intelektu nedokážeme plne pochopiť, čo daná situácia znamená pre druhého človeka, ako ju prežíva a aké sú jeho potreby.

 

Pri príležitosti otvorenia novej košickej skupiny Školy empatie Vás pozývame

Dni otvorených dverí

– 4 semináre, vstup voľný

20. a 21.11. (sobota a nedeľa)

Čítajte viac »

3. Manipulatívna empatia: empatia ako zneužitie

Manipulatívna empatia je využívačná forma čiastočnej empatie, použitej nie v záujme druhého podľa jeho vlastného uhla pohľadu.

Deje sa pri presvedčení či dotlačení človeka ku konaniu. Výsledné konanie ale nereflektuje potreby, uhol pohľadu, stav, rozvoj ani vlastnú vôľu daného človeka.

Vyskytuje sa napr. v reklamnom priemysle, v marketingu, v politike, v rodinnej dynamike, v kontrolujúcom vzdelávaní, v obchodných vzťahoch a tiež v špionáži.

Príklad: Politik oslovuje existenciálne neistoty ľudí a spája to s rasovými a národnostnými rozdielmi. Mobilizuje tak staré rasové strachy a nenávisť. Dokáže tak predať svoj anti-imigračný program a vyhrá vo voľbách. Empatizuje s polovedomými strachmi a potrebou bezpečnosti ľudí, ale nevznikne reálny pokrok v týchto oblastiach. Vnímanie hrozby a neistoty ľudmi sa nezlepší. Nie sú adresované spoločenské problémy, na ktoré poukazoval strach a neistota ľudí.

Manipulatívna empatia je nebezpečná ilúzia. Redukuje ľudskú bytosť na objekt, ktorý je užitočný pre manipulátora. Sú zahrnuté potreby ostatných ľudí, ale manipulátor posudzuje správne smerovanie podľa vlastného pohľadu.

Nevníma to najdôležitejšie vo vnútornej realite človeka: srdce a ducha.

4. Seba-empatia – bod obratu ku skutočnej empatii

Je to výzva pozrieť sa na vlastnú subjektívnu skúsenosť s odstupom.

Skúsenosť nemôže vnímať samú seba, intelekt nevidí intelekt, emócie nedokážu vidieť emócie. Ale ľudské „Ja“ – individuálny duch v ľudskej duši – potenciálne dokáže pozorovať vlastnú skúsenosť. To „Ja“ nie je tou skúsenosťou, ale jej vlastníkom. „Ja“ má svoje „zmysle“ na takéto vnímanie – môže vidieť, počuť a poznať samo seba.

Ten istý odstup je potrebný aj na skutočnú empatiu s inými.

Tie isté „zmysly“, ktoré naše „Ja“ používa na vnímanie vlastnej skúsenosti, môže použiť aj na to, aby videlo, počulo a spoznávalo iných ľudí z ich vlastného uhla pohľadu.

Potrebujeme k tomu teda pestovať spôsob, ako intímne a s odstupom načúvať samým sebe a uvedomiť si našu vlastnú realitu.

Na takéto sebapozorovanie je potrebná inteligencia, ktorá je hlbšia než reflektívny intelekt. Vyžaduje to uvedomovanie si tela upriamené na vnemy, ktoré sa v tele vytvárajú prostredníctvom emócií; konfrontáciu týchto vnemov duše cez telo, telesné vyjadrenie; vnímavú predstavivosť (imagináciu) a dôveru v intuícii.

Používame imagináciu na následné vnímanie svojho spontánneho sebavyjadrenia, vyjadrenia svojích pocitov a reakcií cez telo. Takto môžeme konfrontovať nevedomú časť našej duše, ktorá k nám hovorí cez tieto vyjadrenia.

Tento postup nám umožní odkryť sa pred sebou samými a pochopiť seba na novej úrovni. Je to seba-empatia.

Z týchto krokov, ktoré sú potrebné aj na sebapozorovanie, sa vynára nové empatické vnímanie – keď ten istý spôsob vnímania použijeme vedomo na pochopenie druhého človeka.

Trénovaním tejo zručnosti rozvíjame naše seba-vnímanie a zároveň empatiu k ostatným.

5. Vnímavá empatia – keď druhého vnímame z jeho uhla pohľadu

Vnímať vnútornú realitu iných takú, aká je pre nich: vidieť, počuť a poznať ich z ich vlastného uhla pohľadu.

Toto začína byť možné na základe zmienených 3 nových „orgánov“ empatického vnímania. Potrebujeme ich na naplnenie 3 subjektívnych potrieb človeka, aby nastalo pochopenie:

  • „Viď ma“ – prostredníctvom predstavivého vnímania,
  • „Počuj ma“ – prostredníctvom inšpiratívneho vnímania a
  • „Poznaj ma“ – prostredníctvom intuitívneho vnímania.

Keď sa ľudia cítia byť videní, vypočutí a pochopení, cítia nové spojenie s človekom, ktorý je pri nich, a cez neho s ľudstvom a sami so sebou.

Vnímavá empatia – cez naplnenie týchto potrieb – môže vyliečiť ľudí z izolácie od ostatných ľudí a od seba samých. Takéto spojenie potom umožní človeku aktívne meniť svoje vonkajšie okolnosti a svoj prístup.

Vnímavá empatia uzdravuje a obnovuje ľudskú komunitu a jednotu.

Tieto tri spôsoby vnímania sú základnými kameňmi antroposofického prístupu k duchovnému rozvoju. Psychofonetika ich aplikuje ako základ terapeutického procesu: z ich metodického uchopenia vznikla časť psychofonetiky, ktorú nazývame metodickou empatiou.

6. Konceptívna empatia – empatia s nenarodeným potenciálom inej ľudskej bytosti

Konceptívna empatia ide o krok ďalej k vnímaniu vyššieho potenciálu osoby – vnímanie toho, čo ešte nie je realitou, ale čo žije v človeku ako potenciál a smerovanie.

Keď niekto iný dokáže uvidieť a dôverovať vyššiemu potenciálu daného človeka, pomôže mu to zaktivovať sa a byť vedomejší sám voči svojmu potenciálu.

Dôvera sa znovu rozožne. Moje dieťa, študent, pacient, kolega, klient či moja partnerka uvidia svoj vlastný vyšší potenciál odrážať sa v mojich očiach cez moje konceptívne vnímanie. Toto je terapeutický potenciál konceptívnej empatie.

7. Empatia k novým možnostiam – vnímanie hlbšej reality

Je to vnímanie iného človeka z uhla pohľadu podmienok potrebných na jeho budúci rozvoj.

Ale to, že čo je naozaj potrebné pre daného človeka, aby mohol rásť, sa nedá predpovedať. Nemôže to byť intelektuálne uvažovanie – nemôže to vychádzať zo skúseností a poznatkov z minulosti. Musí sa to vnímať z uhla pohľadu človeka, nie zvonku. Musíme vnímať jeho chápanie seba a svojej pozície – jeho realitu – cez jeho vlastný pohľad.

Je to vnímanie tej cesty, ktorá smeruje k naplneniu potenciálu.

Empatia k novým možnostiam nám umožňuje vedome vytvoriť podmienky potrebné na to, aby ľudská bytosť mohla urobiť ďalší krok vo svojom vlastnom rozvoji. Príroda to robí pre všetky svoje tvory. Rodičia, učitelia, kouči a terapeuti sa o to pokúšajú v záujme svojich detí, študentov a klientov.

Keď konáme na základe tejto empatie, tak podporujeme ostatných ľudí, seba a aj celú spoločnosť v tom, aby sa mohli posunúť na ďalšiu úroveň vo svojom rozvoji.

Empatia má terapeutický potenciál.

Aby sme mohli pomáhať pomocou empatie, musíme priamo vnímať unikátnu povahu a autentickú vôľu človeka, komu chceme pomôcť.

Je to to isté, čo placenta robí pre embryo, prírodné živly pre kvitnúcu rastlinu a dobrý domov pre svojich obyvateľov.

To isté robí aj vedomá empatia v ľudskej interakcii: poskytuje relevantný postoj, priestoru, čas, pozornosť a srdce tak, aby ľudské bytosti mohli rásť do ďalšej úrovne svojho rozvoja.

Je možné metodicky vyučovať a rozvíjať empatické vnímanie. Môžeme trénovať jeho používanie v osobnom živote aj v pracovnej praxi. Psychofonetika a jej časť metodická empatia sa pokúšajú práve o to.

Empatie je ešte mladá, rastie postupne v nás všetkých.

Potreba empatie – a aj očakávanie empatickej komunikácie – je dnes už všeobecne zjavná. Schopnosť ju poskytnúť ale výrazne zaostáva za dopytom.

Žijeme rané obdobie budúcej kultúry empatie.

Význam empatie v procese rozvoja ľudskosti civilizácie narastá. Empatia je príliš dôležitá na to, aby sme ju ponechali náhode.

Skrz tieto 3 spôsoby skutočného empatického vnímania môžeme spájať ľudí samých so sebou, s ich vyšším potenciálom, prepájať sa navzájom a znovu obnoviť ľudskú komunitu a jednotu.

pôvodný text Yehuda Tagar
prepracoval Gabriel Cséfalvay
preklad Silvia Galatová

[Photo by Bahaa A. Shawqi from Pexels]

 

 Pozývame Vás na:

Dni otvorených dverí

– 4 semináre, vstup voľný

20. a 21.11. (sobota a nedela)

Čítajte viac »