Je koronavírusový čas a všetci sme stále doma. Toto je najväčší sviatok v histórii a dúfajme, že sa to už nikdy nezopakuje. Nevieme s istotou, ako dlho to vydrží. Ten čas testuje trpezlivosť a rodinné vzťahy až na hranu. Ako môžeme využiť túto zvláštnu výzvu?

Navrhujem využiť príležitosť a vyskúšať metodickú empatiu pre našich partnerov, rodičov, kohokoľvek, kto je doma. Ale najprv začať a zámerne rozvíjať empatiu s našimi deťmi.

Musím definovať, čo myslím pod metodickou empatiou: Empatia je schopnosť vnímať realitu inej osoby z jej vlastného pohľadu. Je to opak toho, čo bežne robíme vo vzťahu k ostatným: 95% z nás, 95% času počúva iných ľudí z vlastného pohľadu, nie z ich hľadiska. Urobiť to inak, vyžaduje cielený zámer, špeciálne úsilie a zručnosti.

Volám sa Yehuda Tagar, som medzinárodný tréner, poradca, psychoterapeut a učiteľ. Žijem v Bernolákove neďaleko Bratislavy. Som spoluzakladateľom občianskeho združenia Škola empatie a slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie Psychophonetics Institute International.

Mnoho rokov učím psychofonetiku a metodickú empatiu. Pred 20 rokmi v austrálskom Melbourne som zistil, že empatiu môžu používať všetci – treba to však urobiť vedome a metodicky. Väčšinou ľudia predpokladajú, že empatia je druh súcitu, ktorý niektorí ľudia majú a iní nie, alebo že ide o postoj či úmysel. V skutočnosti to nie je nič z toho.

Empatia je nový druh vnímania, ktorý je celosvetovo vo vývoji. Nemáme ho od narodenia. Neexistuje žiadna nevedomá empatia. Môže vznikať len pri vedomom úmysle. Je to úplne nová schopnosť. Aj samotné slovo bolo vynájdené až v roku 1951. V žiadnom slovníku ho predtým nenájdete. Predtým sme prežili vďaka inštinktom a tradíciám, ale tieto rýchlo miznú. Sociálnu súdržnosť teraz môže nahradiť iba empatia. To, čo sme kedysi mali prostredníctvom kolektívnej tradície – musíme ultivovať vedome.

Takže tu je vaša jedinečná príležitosť – vedome rozvíjať empatiu! Alternatívou k tomu v súčasnej situácii je- pre väčšinu rodín – stres. A ten, ako sa vedecky dokázalo – je faktorom ničiacim imunitu, čo je opak toho, čo teraz potrebujeme. Voči tejto vírusovej hrozbe musíme všetci posilniť svoju imunitu, nie ju oslabiť.

Deti sú teda doma, znudené, súťažia o zdieľanie času pri počítači, snažia sa online študovať, nekonečne jesť, majú príliš veľa energie, ktorú nedokážu využiť, chýba im štruktúra…. naťahujú vašu trpezlivosť až na hranu. Toto je vaša životná šanca na rozvoj empatie!

Ako?

Je možné zapojiť sa do našich online seminárov o metodickej empatii a posilnení imunity, ktoré práve pripravujeme. Máme však hneď teraz darček pre unavené matky a otcov – je tu jedno základné odporúčanie:

Prekvapivo – empatia s deťmi, rovnako ako celá empatia, začína od empatie so sebou samého. Áno, viem, že to znie ako rozpor, ale je to fakt. Aby sme boli schopní porozumieť ľuďom z ich vlastného pohľadu – musíme porozumieť sebe samým na hlbšej úrovni. Až potom môžeme začať vyvíjať túto novú schopnosť.

Takže, tu je najjednoduchší príklad: dieťa vás irituje, chce niečo nemožné alebo bojuje s bratom / sestrou. Nepáči sa vám to, vadí vám to, neviete sa zdržať a reagujete na to. Dieťa reaguje na vašu reakciu a začína typický domáci kolotoč – argumentov a konfliktov. Napokon sa všetci cítia zle a sú vyčerpaní. To je normálne.

Teraz k metodickej empatii pomocou psychofonetiky: východiskovým bodom je:

STOP ! ZASTAV SA!

Najprv treba zastaviť normálnu, inštinktívnu, reakciu. Vnútri vo vás to vrie. To je skutočnosť. Ale skúste sa zastaviť skôr, ako budete na základe toho konať, skôr ako vybuchnete – do vnútra alebo navonok. Choďte niekde inde, odíďte do inej miestnosti alebo do kúpeľne a zatvorte dvere.

Namiesto toho, aby ste konali vedení svojou reakciou pred dieťaťom, dovoľte jej, aby Vás viedla, keď sa nik nepozerá. Vyjadrite sa aspoň symbolicky – gestom, ak nie slovami. Vyjadrite to, čo vo Vás pôsobí – nejako svojím telom. Potom z toho vystúpte – skutočne urobte dva, tri kroky iným smerom; vytraste to – každý zážitok sa dá z tela striasť rovnako ako špinka, ktorá sa nalepila na kabát. Potom sa pozrite na to prázdne miesto, kde ste ešte pred minútkou vyjadrili svoju reakciu, a predstavte si, že ste stále tam, robíte to. Vyžaduje si to nejakú fantáziu, nie veľa, pretože zážitok je stále živý, je v pamäti. To, čo „uvidíte“, budete prekvapení: uvidíte sami seba v bolesti, utrpení, pod útokom, odmietnutí, blokovaní, ignorovaní… Možno zbadáte niekoho, kto nie je vo vašom veku, v súčasnej situácii – uvidíte seba v dlho zabudnutej pamäti. Uvedomíte si, že vaša reakcia nevznikla v tom, čo vaše dieťa robilo, ale v tom, čo vám vaše dieťa podvedome pripomína!

Uznajte si to! Toto je prvý krok. A uvidíte, už len tento jednoduchý krok urobí obrovský rozdiel!

Potom choďte späť k deťom. Budú robiť to isté, nezmenili sa, ale vy ste sa zmenili. Pozeráte sa na dieťa / deti novými očami: to, čo robia, to stále nie je prijateľné a ako rodič musíte s tým niečo urobiť. Ale v tomto momente si už môžete vybrať, čo budete robiť. A potom môžete začať tou najlepšou reakciou – môžete dieťaťu preukázať, že rozumiete tomu, čo cíti. Až tam sa začína budovať riešenie, ktoré NIE JE reakciou, ale jasnou voľbou. Dôverujte svojej intuícii – a konajte podľa nej!

To je najlepšie odporúčanie, ktoré vám teraz môžem dať. Pomôže Vám rozvinúť základnú empatiu s vašimi deťmi v tomto stresujúcom období praktického uväznenia v domácnosti. Je toho oveľa viac, čo môžeme urobiť, ale začnite s týmto! Skúste to!

Veľa šťastia a pevné zdravie pre všetkých!

Autor: Yehuda Tagar