Ako viesť skutočne empatický rozhovor?

Na to, aby sa empatia stala spoľahlivou, profesionálnou schopnosťou pre všetkých, ktorí profesionálne pracujú s ľuďmi (čo je 90% pracujúcej populácie sveta, ak by sa materstvo a otcovstvo považovalo za profesionálnu prácu, čo by malo), je potrebný metodický tréning.

 

V predchádzajúcom článku Vidíš ma? Počuješ ma? Poznáš ma?, som stručne opísal tri kľúčové kompetencie empatie. Sú to tri hlavné potreby a schopnosti, ktoré sa zároveň stávajú novými orgánmi vnímania.

A chcem vám tiež pripomenúť, že naozaj dokážete:

– vidieť očami toho druhého. Vidieť jeho vnútornú realitu.
– počuť ušami toho druhého. Počuť významy za slovami.
– poznať toho druhého, akoby ste boli ním. Stávate sa ním.

Ako?

Empatiu je možné metodicky a vedome učiť a naučiť sa

Náplň psychofonetického štúdia vo všetkých jeho úrovniach (od profesionálneho mentoringu, cez koučing pre metodickú empatiu a hlboké vodcovské schopnosti, až po psycho-rozvoj, a najmä humanizáciu pracoviska) sa usiluje demonštrovať, že empatiu je možné metodicky a vedome učiť a naučiť sa.

Samozrejme je možné kultivovať empatiu rôznymi spôsobmi, ale každý z nich musí byť metodický, využiteľný v praxi a založený na perspektíve a empatii voči sebe samému.

Práca kouča metodickej empatie

Profesionálny kouč pre metodickú empatiu musí byť schopný počúvať iného človeka tak dobre, že ten človek začne načúvať samému sebe na hlbšej úrovni.

Interpretácia, analýza, otázky, rady a diagnóza samy o sebe nie sú empatické a nemôžu nahradiť schopnosť metodickej empatie. Potrebujeme niečo iné.

Pýtate sa, ako je možné, že iba počúvaním iného človeka, začne on sám načúvať sebe? Síce to navonok vyzerá tak, že kouč klientovi iba načúva, bez otázok, v jeho vnútri prebieha niečo omnoho viac.

Paralelný proces

Za týmto účelom sme v psychofonetike počas posledných 22 rokov vyvinuli proces „paralelného spracovávania“. Toto je to, čo profesionál metodickej empatie robí sám so sebou, zatiaľ čo počúva iného človeka.

Je to stále prebiehajúci proces, v ktorom v sebe vytvára nástroj na vnímanie iného človeka cez prehlbovanie spojenia s poslucháčom ako nástrojom empatie.

Má dve časti:

  • Načúvanie samému sebe
  • Načúvanie klientovi.

1. Načúvanie samému sebe.

Medzi dvoma extrémami:

a) premietať svoju osobnú skúsenosť na druhého a
b) úplne sa pri počúvaní druhého človeka odrezať od osobných skúseností a pokúšať sa byť objektívny,

sme vytvorili tretiu pozíciu

c) neustále ladenie vlastnej skúsenosti v nástroj načúvania skúsenosti iného človeka z jeho vnútra.

Čo ak sa terapeut v akomkoľvek bode ocitne zaseknutý v procese a plne osobne včlenený do obsahu klienta? Čo ak cíti, že sa v sebe blíži k momentu, ktorý zablokuje prehĺbenie komunikácie?

V tom prípade urobí rýchly psychofonetický proces na sebe samom:

1. uvedomí si blok,
2. navníma ho,
3. vo svojom vnútri ho vyjadrí gestom,
4. precíti ho,
5. vnútorne ho pozoruje/vizualizuje,
6. pomenuje svoj blok a dá mu osobný význam.

Tým aktivuje svoju vnímavú intuíciu, vnímavú inšpiráciu a vnímavú imagináciu v sebe samom. O týchto troch kompetenciách empatie som písal tu. Potom je pripravený nanovo empatizovať s klientom.

2. Načúvanie klientovi

Na základe aktivovania svojho nástroja vnímania vyššie uvedeným spôsobom, obracia teraz terapeut pozornosť opäť ku klientovi:

1. nanovo uzná klienta a jeho príbeh,
2. vytvorí si v mysli čerstvý obraz o vnútornej skúsenosti a situácii klienta v jeho príbehu vo svetle toho, čo doteraz počul,
3. v duchu vstúpi do tohto obrazu vnútorným gestom, akoby sám bol vo vnútri, tak ako klient,
4. celým telom navníma tú situáciu, akoby bol v nej,
5. naplno ju precíti, akoby tá situácia bola jeho,
6. vystúpi z tej pozície a intuitívne pomenuje svoj zážitok, dá mu čerstvý význam a slovami ho odkomunikuje klientovi.

Túto komunikáciu v psychofonetike voláme: hlboká empatická odozva alebo DER (pozn.prekl.: z anglického deep empathic response).

To je základná štruktúra procesu, ktorý voláme „paralelné spracovávanie“, a považujeme ho za srdce našej metodickej empatie.

Vždy keď kouč alebo terapeut použije tento proces na takej úrovni a s takou hĺbkou, akej je schopný, uprostred hocijakej komunikácie, táto komunikácia sa o niečo prehĺbi.

Je teplejšia, skutočnejšia, s ozvenou hlbšie do duše oboch, klienta aj terapeuta. Spôsobuje, že druhého okamžite chápeme na hlbšej úrovni.

Naozaj to ide

Naši študenti na začiatku tvrdia, že takto „paralalne procesovať“ pri sedení s klientom snáď ani nie je možné, zdá sa im to zložité. No už na konci prvého ročníka, majú túto svoju schopnosť natoľko rozvinutú, že dokážu byť nástrojom vnímania druhého človeka; vedia paralelne procesovať.

A nejde tu o žiaden zázrak, jednoducho trénovali a tvarovali svoj nový zmyslový orgán – empatiu. Ja som im poskytol metodický návod ako na to.

Pozývacia fáza

Na tomto základe sa robí „pozvanie“ na hlbšiu účasť v konverzácii. A skutočne, túto fázu metodickej empatie voláme „pozývacia fáza“. V nej pozývame osobu, aby do konverzácie zapojila hlbšiu dimenziu bytia.

Vytvára to teplo, spojenectvo, komunitu, spoločenstvo. Umožňuje to duši a duchu byť oveľa prítomnejší v procese úsilia o hlbšie a vyššie sebapoznanie. Vytvára to nové sebapoznanie, a to umožňuje novú vôľu, ktorú v psychofonetike voláme „prianie“.

Pozývací proces je prvá zo štyroch fáz metodickej empatie. Za ňou nasleduje fáza organizovania, výzvy, a uzavretia. O tomto budem písať nabudúce.

Prajem Vám všetkým veselú empatiu.
Yehuda.

pôvodný text Yehuda Tagar
prepracovala Alena Pethöová
preklad Silvia Galatová