Empatia – náš nový zmyslový orgán?

Ak čítate náš blog tak viete, ako často zdôrazňujem, že slovo empatia je slovo nové, veľmi mladé. Veď vzniklo len v roku 1909 a verejne sa začalo používať až v roku 1951. Ale empatia ako názov pre nový zmyslový orgán? A čo to vôbec znamená?

 

Tak pekne po poriadku. Začnime tým, že empatia ako nový fenomén civilizácie 20. a 21. storočia je zároveň novým krokom v ľudskej evolúcii. Prečo novým? Pretože pomenúva novú potrebu a novú schopnosť:
potrebu ľudí byť chápaní ako jedinečné individuality a ich vynárajúcu sa
schopnosť chápať jeden druhého zvnútra.

Je to najvýznamnejší proces súčasnej evolúcie, ktorá sa môže diať iba vďaka vedomému, slobodne zvolenému úsiliu.

Je čas dospieť

Takže, ako ľudstvo prežilo toľko tisícročí bez empatie? Možno sa opakujem, ale pripomeniem to znova. Predtým sme boli deti, potom sme sa kolektívne stali tínedžermi, a teraz je čas dospieť. Deti sa vzájomne chápu inštinktívne a cez nevedomú dynamiku ich spoločného prostredia. Takto kolektívne sa aj ľudstvo chápalo po mnoho tisíc rokov.

Hovorili nám, čo máme robiť a starešinovia, vodcovia, guruovia, náboženstvá a tradície nás kontrolovali. Len veľmi špeciálni, prominentní ľudia mali dovolené byť individualitami.

Závislosť na vonkajšej autorite verzus individuálne „ja“

Ešte aj dnes veľa ľudí potrebuje, aby im vonkajšie autority hovorili, čo je správne a nesprávne, dobré a zlé, pravdivé a nepravdivé.

Už pred sto rokmi prekročila táto závislosť na vonkajšej autorite a skupinovej psychóze svoj dátum spotreby a ukázala nám neľudskú, prekrútenú, degenerovanú realitu prostredníctvom deštruktívneho príchodu nacionalizmu, šovinizmu, rasizmu, komunizmu, kolektivizmu a ďalších foriem nenávisti, ktoré vytvára skupinová identita. Ich pozostatky pokračujú dodnes v rôznych formách úpadku.

Až v 50-tych rokoch sa dospelosť stala univerzálna. Každý chce byť jedinečný, chce byť sám sebe vodcom a autoritou. Ale cena, ktorú sa to platíme, je izolácia a osamelosť.

Individuálne „ja“ zničilo starú komunitu. A individuálne „ja” môže znovuvytvoriť novú komunitu na báze individuality, s novou schopnosťou: empatiou.

Empatiu sa musíme učiť

Keďže empatia je nová, treba sa ju učiť, tak ako sa učíme rozprávať, čítať a písať, hrať na hudobné nástroje, jazdiť na bicykli, plávať či používať počítač. Nik sa nenaučil čítať a písať spontánne, prirodzene či len napodobňovaním.

Každý z nás prešiel metodickým tréningom, aby sa stal gramotným. Ak sa má uskutočniť rehumanizácia ľudských vzťahov, je potrebné vytvoriť, otestovať a aplikovať metodický proces na metodické učenie schopnosti empatie. Musí sa to diať vedome. Je tu objektívna potreba vzdelávaco-vývojového procesu metodickej empatie. Ja som takýto proces vytvoril.

Metodickú empatiu učíme veľmi intenzívne v našej ŠKOLE EMPATIE, kde sa ešte stále môžete pridať.

Potrebujeme byť empatickí a túžime po empatii od druhých

Už 34 rokov pracujem s metodickou empatiou, doteraz v 10 rôznych krajinách, s mnohými ľuďmi z rôznych kultúr, s ľuďmi každého veku, s odlišnými životnými osudmi a životným štýlom, s ľuďmi všetkých systémov viery.

Prišiel som na to, že za všetkými individuálnymi, kultúrnymi, geografickými a sociálno-ekonomickými rozdielmi, existuje univerzálne úsilie a potreba empatie, ako na strane dávajúceho, tak aj prijímajúceho.

Potrebujeme byť empatickí a túžime po empatii od druhých. Všetci potrebujeme empatiu tak, ako vodu, vzduch a svetlo.

Empatia – robíme prvé krok

Bez procesu, v ktorom je možné získať perspektívu voči vlastnej skúsenosti a bytiu, empatia nemôže rásť. Ale ona musí rásť. Je to malé dieťa v každom z nás a v ľudstve celkovo. Práve robíme prvé kroky ku kultúre empatie. Neučí sa v akademických vzdelávacích programoch, pretože to nie je záležitosť, ktorú možno intelektuálne uchopiť ako informáciu a technickú zručnosť.

Je to nový typ zručnosti a vo svojom základe vyžaduje praktické kroky v sebapoznaní a osobnom rozvoji. Táto cesta zahŕňa praktické nástroje pre sebapozorovanie, ktoré nám intelekt nevie poskytnúť.

Ako som uviedol v predošlých článkoch, na to, aby sme mohli pozorovať samých seba, je potrebné aktivovať našu hlbokú inteligenciu. V psychofonetike, ktorá je dá sa povedať telom empatie, používame inteligenciu vnímania, pohybu a gesta, vizualizácie a zvuku za účelom získania perspektívy voči internej dynamike našej duše.

Empatia ako nový zmyslový orgán – „zmysel pre dušu“

Na svet prichádzame s 12 normálnymi zmyslami na vnímanie vonkajšieho sveta a nášho tela:
1. dotykom
2. zrakom
3. sluchom
4. čuchom
5. chuťou
a vo svetle psychozofie tiež so zmyslom pre:
6. rovnováhu
7. teplo
8. pohyb
9. zo zmyslom pre život (vlastné telo)
10. intonáciu
11. myšlienku a
12. „ja“ ostatných ľudí.

Žiaden z týchto zmyslov nám neposkytuje vnímanie našej vlastnej skúsenosti alebo skúsenosti iných. Empatia je preto názov pre nový zmyslový orgán, ktorý v jeho raných začiatkoch vývoja môžeme nazvať „zmysel pre dušu“. Práve pri vnímaní samých seba je možné tvarovať orgán na vnímanie ostatných.

Empatia, tak ako dobročinnosť, začína doma. Aby človek mohol rozvíjať empatiu, musí chcieť pretvoriť samého seba v nástroj na vnímanie ostatných.

Pozývame vás

Pridajte sa k nám na online prednášku s Yehudom Tagarom o metodickej empatii. Bude sa hovoriť napríklad o tom, čo je a o čo nie je empatia, čo to je seba-empatia, alebo, čo si musíme vyvíjať, ak sa chceme v empatii zlepšovať…

Budeme naživo tu:

10.8. Vstúpte s nami do metodickej empatie

pôvodný text Yehuda Tagar
prepracoval Alena Pethoová
preklad Silvia Galatová