Empatia s deťmi začína empatiou k sebe

Dieťa vás irituje. Chce niečo nemožné alebo bojuje so súrodencom. Nepáči sa vám to, neviete sa zdržať a zareagujete podráždene. Dieťa odpovie ešte podráždenejšie a začína typický domáci kolotoč argumentov a konfliktov. Napokon sa všetci cítia zle a sú vyčerpaní. Znie vám to povedome?

Ak ste odpovedali áno, tak sa vzápätí asi opýtate. Čo s tým?

Navrhujem Vám využiť príležitosť a vyskúšať si metodickú empatiu. Začnite vedome a zámerne rozvíjať empatiu s vašimi deťmi.

Najprv ale musím definovať, čo pod pojmom metodická empatia myslím. Empatia je schopnosť vnímať realitu inej osoby z jej uhla pohľadu. Je to opak toho, čo bežne robíme vo vzťahu k ostatným. 95% z nás, 95% času počúva iných ľudí z vlastného pohľadu, nie z ich hľadiska. Urobiť to inak vyžaduje cielený zámer, špeciálne úsilie a zručnosti.

Väčšina ľudí predpokladá, že empatia je druh súcitu, ktorý niektorí ľudia majú a iní nie, alebo že ide o postoj či úmysel. V skutočnosti to nie je ani jedno z toho.

Už veľakrát som hovoril o empatii ako o novom druhu vnímania, ktorý sa postupne rozvíja všade na svete. Nemáme ju od narodenia. Neexistuje žiadna nevedomá empatia. Môže vznikať len pri vedomom úmysle. Je to úplne nová schopnosť. Aj samotné slovo bolo prvý krát použité až v roku 1951. V žiadnom slovníku ho predtým nenájdete.

Vaša životná šanca na rozvoj empatie!

Deti sú doma, znudené, hádajú sa o počítač, nekonečne jedia, majú príliš veľa energie, ktorú nedokážu využiť. Naťahujú vašu trpezlivosť až na hranu. Toto je vaša životná šanca na rozvoj empatie!

Ako?

Pre všetky unavené matky a otcov mám jedno základné odporúčanie: Empatia s deťmi, rovnako ako celá empatia, začína od empatie so sebou samým. Áno, viem, že to znie ako rozpor, ale je to fakt. Aby sme boli schopní porozumieť ľuďom z ich uhla pohľadu, musíme najprv porozumieť sebe samým na hlbšej úrovni. Až potom môžeme začať vyvíjať túto novú schopnosť.

Poďme na to prakticky

Takže, tu je jednoduchý príklad spomenutý už v úvode. Dieťa vás irituje, chce niečo nemožné alebo bojuje s bratom či so sestrou. Nepáči sa vám to, vadí vám to, neviete sa zdržať a reagujete podráždene. Možno až agresívne. Dieťa odpovie ešte podráždenejšie a začína typický domáci kolotoč argumentov a konfliktov. Napokon sa všetci cítia zle a sú vyčerpaní. Toto je normálne.

Teraz k metodickej empatii pomocou psychofonetiky. Východiskovým bodom je:

Stop! Zastav sa!

  • Najprv treba zastaviť normálnu, inštinktívnu reakciu. Vnútri vás to vrie. To je fakt. Ale skúste sa zastaviť skôr, ako budete na základe toho konať. Skôr než vybuchnete. Do vnútra alebo navonok. Choďte niekde inde, odíďte do inej miestnosti alebo do kúpeľne a zatvorte dvere.
  • Namiesto toho, aby ste sa nechali ovládnuť vašou automatickou reakciou a pod jej vplyvom jednali s dieťaťom, dovoľte, aby vás ovládla, až keď sa nik nepozerá. Vyjadrite aspoň symbolicky, ako sa cítite. Gestom rúk, nie slovami. Vyjadrite svojím telom, čo sa vo vás deje.
  • Potom z toho vystúpte. Skutočne urobte dva, tri kroky iným smerom. Vytraste to. Každý zážitok sa dá z tela striasť rovnako ako špinka, ktorá sa nalepila na kabát.
  • Potom sa pozrite na to prázdne miesto, kde ste ešte pred minútkou vyjadrili svoju reakciu. Predstavte si, že ste stále tam a robíte to. Vyžaduje si to určitú dávku fantázie. Nie veľa, pretože zážitok je stále živý, je v pamäti.

To, čo „uvidíte“, vás prekvapí. Uvidíte sami seba v bolesti, utrpení, pod útokom, odmietnutí, blokovaní, ignorovaní. Možno zbadáte niekoho, kto nie je vo vašom veku. Možno sa vám vynorí dávno zabudnutá spomienka. Uvedomíte si, že vaša reakcia nevznikla v tom, čo vaše dieťa robilo, ale v tom, čo vám vaše dieťa podvedome pripomína!

Prvý krok

Uznajte si to! Toto je prvý krok. A uvidíte, už len tento jednoduchý krok urobí obrovský rozdiel! Potom choďte späť za dieťaťom. Bude robiť to isté. Nezmenilo sa. Ale vy ste sa zmenili. Pozeráte sa na dieťa novými očami. To, čo robí, stále nie je prijateľné a ako rodič s tým musíte niečo urobiť. Ale v tomto momente si už môžete vybrať, čo urobíte.

A potom môžete začať z úplne iného konca. Môžete dieťaťu ukázať, že rozumiete tomu, čo cíti. Až tam sa začína budovať riešenie, ktoré NIE JE len automatickou reakciou, ale jasnou voľbou. Dôverujte svojej intuícii a konajte podľa nej!

To je najlepšie odporúčanie, ktoré vám teraz môžem dať. Pomôže Vám rozvinúť základnú empatiu s vašimi deťmi. Je toho oveľa viac, čo môžeme urobiť. Ale začnite s týmto! Skúste to!

Pozývame Vás na 3-hodinový online workshop:

1.10. 2021 Lepším rodičom cez liečenie vnútorného dieťaťa

 

pôvodný text Yehuda Tagar
upravila Alena Pethöová a
Silvia Galatová