Viď ma, Počuj ma a Poznaj ma

 

Empatia je dnes najdôležitejšou výzvou ľudstva

Všetci ju potrebujú. Stále a urgentne. A nik nemôže povedať, že ju už dokonale ovláda. Dopyt po nej je obrovský a stále rastie. A jej zásoby sú stále nedostatočné. Empatia je schopnosť spoznávať toho druhého z jeho uhla pohľadu, chápať ho zvnútra.

Nie je to sympatia, čiže mať toho druhého rád, ani antipatia, čiže nenávisť voči druhému. Empatia je poznať toho druhého tak, ako sa pozná sám, počúvať a poznať inú bytosť zvnútra tej bytosti: Viď ma, Počuj ma, Poznaj ma.

Nič ju nemôže nahradiť. Nie je to len nadnesený, majestátny, vzdialený ľudský ideál, v ktorý každý verí, ale nik neočakáva, že ho počas svojho života naplní, ako bezpodmienečná láska, hrdinstvo či sebaobetovanie. Empatia je teraz základnou potrebou a každý z nás očakáva, že v nej bude skvelý, k úžitku svojich detí, partnerov, priateľov, kolegov, klientov či pacientov. Od každého podstatného človeka v našom živote teraz urgentne potrebujeme empatiu.

A všetci sme neustále sklamaní nedostatkom empatie v našich životoch, v medziľudských interakciách, sklamaní z našich najbližších aj sami zo seba. Pretože odrazu, v posledných päťdesiatich rokoch ju všetci potrebujeme, ale nik jej nevie dať dostatok. Ako došlo k tejto nerovnováhe?

 

Empatia je nová

Skoro každý, koho stretávam na svojich cestách po svete , vrátane odborníkov na mentálne zdravie verí, že empatia existuje už tisícky rokov, tak ako sympatia, antipatia či apatia. Ale nie je to tak. Ani v prípade javu empatie ani v prípade jej schopnosti.

Empatia je nové slovo pre novú schopnosť, ktoré pomenúva nový krok v ľudskej evolúcii. Evolúcia pokračuje, ale už sa viac neodohráva vo vonkajšej prírode. Tam Zem starne, jednotlivé živočíšne a rastlinné druhy vymierajú a nové nevznikajú.
Teraz sa evolúcia odohráva vo vnútri ľudskej osobnosti, my sme tí, ktorí sa ďalej vyvíjajú, nie v našej fyzickej podstate, ale vo vnútornej, duševnej a duchovnej podstate. Ale táto evolúcia, evolúcia ľudskej empatie, môže pokračovať len vedome, ako praktický výsledok individuálneho slobodného podnetu osobne sa vyvíjať.

Áno, sympatia, antipatia a apatia sú prastaré grécke slová, ktoré existujú tisícky rokov ako aj príslušné ľudské javy, kvôli pomenovaniu ktorých boli vytvorené.
Avšak empatia je pojem, ktorý sa presadil ako nové slovo len v roku 1909 a začal sa aktívne používať až v roku 1951. V Oxfordskom filozofickom a psychologickom slovníku z roku 1940 slovo empatia neexistuje. A ani v žiadnom inom verejnom slovníku spred roku 1940 by ste ho nikde na svete nenašli. Jednoducho neexistovalo, až kým ho v 20-tom storočí ľudia nezačali potrebovať a nevytvorili ho.

 

Krátka história empatie

Prvý človek, ktorý použil slovo empatia v tlačenom texte, a považuje sa preto za jeho vynálezcu, bol Robert Vischer (1847-1933) v dizertačnej práci o optickom vnímaní formy v roku 1873.
Neskôr tento termín prevzal Theodor Lipps (1851-1914), významný filozof estetiky, psychológie a fenomenológie, ktorý inšpiroval Sigmunda Freuda v poňatí nevedomia. Lipps toto slovo zmenil na “Einfulungsvermogen”, kapacita pre Einfulung, a používal ho takto vo svojich filozofických prácach o estetike.

Skutočný zakladateľ termínu empatia, Edward Titchener (1867-1927), britsko-americký psychológ a zakladateľ štrukturalizmu, sa so slovami Einfulung a Einfulungvermogen stretol počas svojich štúdií v Nemecku u Wilhelma Wundta, zakladateľa experimentálnej psychológie. Slovo Einfulungsvermogen sa mu zapáčilo, a keď sa stal profesorom psychológie na Cornnelovej Univerzite v New Yorku, pokúsil sa uviesť tento termín v Amerike.
U Američanov sa ale zjavne toto komplikované nemecké slovo neujalo. V roku 1909 Titchener presadil termín empatia, ktorý nikdy predtým neexistoval, ako preklad slova Einfulungsvermogen. A zrazu tento termín znel, ako keby tu bol odnepamäti. Titchener je oveľa známejší ako ten, kto presadil pojem empatia, než za svoju teoretickú prácu.

Až v roku 1951 americký psychológ Carl Rogers (1902-1987), spoluzakladateľ humanistickej psychológie, urobil z empatie vedecký, kultúrny, použiteľný termín a dal mu vo svojej na osobu orientovanej psychológii konceptuálny základ.
Carl Rogers je skutočným zakladateľom empatie ako psychologického termínu. A z tejto pozície sa empatia odrazila, aby predurčila najdôležitejší krok ľudskej evolúcie, ktorý práve teraz robíme, aby sme sa navzájom chápali novým spôsobom, ale len so slobodne zvoleným, vedomým úsilím.

Z Ameriky sa termín vrátil do Európy ako empathi a empatia, a Európania sú presvedčení, že sa jedná o grécke slovo, ktoré tu bolo odnepamäti. Nevedia, že skutočný pôvod empatie je v Strednej Európe. Empatia mohla vzniknúť iba tu, ako výsledok 200 rokov stredoeurópskeho idealistického chápania ľudskej bytosti.

 

Tak ako sme prežili celé tie tisícročia predtým?

Nepotrebovali sme individuálny podnet vedome sa pokúšať o pochopenie druhého z jeho vnútra. Chápali sme sa navzájom inštinktívne, prostredníctvom našej spoločnej skupinovej duše v kmeňoch, v pokrvných putách, tradíciách, náboženstvách a neskôr v národnostiach.
Empatiu sme ako nevyhnutnú vlastnosť nepotrebovali dovtedy, kým sme sa identifikovali ako neoddeliteľné súčasti organizmu skupiny.
Kmeňové spoločenstvo stačilo. Ale medzi jednotlivými kmeňmi nebola žiadna empatia. Počas tisícročí kmene medzi sebou bojovali a ríše vznikali a zanikali.

Až so vzostupom individuálnej identity, vedomia a myslenia ako kultúrnej sily od 16. storočia, moc kmeňa začala slabnúť a sila individuality rásť. A až v polovici 20. storočia tento proces vzniku indivídua dozrel do štádia, že sa stal normálnym znakom väčšiny ľudských bytostí.
Inštinktívne porozumenie medzi členmi kmeňa už viac nemohlo slúžiť interpersonálnemu pochopeniu medzi individualitami. Stali sme sa izolovanými cez dominanciu ľudského Ja. Len ľudské Ja nás môže vyviesť z izolácie cez vedomý akt empatie.

Práve v tomto bode, v najhlbšej izolácii povojnovej Európy, kedy nás tak nešťastne sklamalo staré ľudské chápanie, založené na skupinovom vedomí, sa empatia stala použiteľným termínom, pretože sme ju potrebovali. Bola nová. Stále je nová.

 

Empatia je praktická cesta pre sebarozvoj každého človeka

Oveľa skôr, než sa termín empatia presadil ako nové slovo, položil rakúsky filozof a vzdelávateľ Rudolf Steiner (1861-1925) teoretický základ a potenciálnu praktickú dráhu pre vytvorenie novej, futuristickej schopnosti empatie.
Vo svojom diele Filozofia slobody (1894) položil základ pre filozoficko – epistemologickú prácu s empatiou. V diele Poznávanie vyšších svetov (1904) načrtol praktickú cestu pre sebarozvoj každého človeka. V Psychozofii (1910) zadal rámec pre vývoj objektívneho procesu seba-empatie, čo poslúžilo ako základ pre ďalší rozvoj empatie v práci iných.

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola v Austrálii a Južnej Afrike vytvorená psychozofia a psychofonetika. V tejto práci sa empatia stala cestou osobného duchovného rastu. Metodická empatia sa zrodila v Austrálii a Južnej Afrike medzi rokmi 2000 a 2005 a v súčasnosti sa vyučuje v 6 krajinách sveta vrátane Slovenska.

 

Viď ma, Počuj ma a Poznaj ma

Viď ma, Počuj ma a Poznaj ma sú tri volania hlbokej ľudskej potreby, tri ideály pre budúcnosť ľudskosti a tri nové schopnosti empatie.

Každý človek môže každý deň urobiť krok v tvorení svojej empatie. Toto je najvyššie poslanie, ktorého sa môže každý z nás ujať pre budúcnosť ľudstva.

Autor: Yehuda Tagar
Preklad: Silvia K. Galatová