Sila vďačnosti na ceste osobného rozvoja

Osobný rozvoj je vážny a často náročný vedomý proces, ktorý si vyžaduje energiu, priestor a čas. Každý krok vo vedomom osobnom rozvoji odkrýva prvky duševného života, ktoré boli skryté, nevedomé a opakovali sa. Zrazu sú vedomé a viditeľné ako prahy, ktoré treba prekonať. Pre takú veľkú výzvu potrebujeme veľkú podporu. Práve zážitok vďačnosti môže priniesť túto vnútornú podporu.

Duša je živý organizmus. A tak ako telo, aj ona potrebuje dobrú potravu, čerstvý vzduch, priebežné čistenie a obnovu síl. Vďačnosť je občerstvenie a výživa pre dušu. Rozširovanie vedomia bez rozšírenia vyživujúcej, posilňujúcej skúsenosti vďačnosti, škodí duši. Preto je vďačnosť príliš dôležitá nato, aby sme ju ponechali náhode.

 

Vďačnosť v bežnom živote

Vďačnosť v normálnom živote vyjadrujeme vtedy, keď ju cítime ako výsledok niečoho dobrého, čo sa práve stalo, a keď pre ňu vidíme dôvod. Niekto pre nás urobil niečo užitočné, a je tu dobrý dôvod cítiť vďačnosť a vyjadriť ju ako ocenenie. Je to krásny a vyživujúci akt, ktorý buduje vzťahy a komunity. Počuť od niekoho vyjadrenie vďaky v nás podporuje sebavedomie a pocit, že sme cenní. Otvára brány do srdca, je nástrojom dobrej vôle a prehĺbenia vzťahov.

A čo je opak vďačnosti? No, je ich mnoho: zatrpknutosť, obviňovanie, sebaľútosť, pozícia obete, úzkostná slepá ambicióznosť, závislosť, chamtivosť, negativita voči sebe a iným, závisť, žiarlivosť, hnevlivosť, reaktívnosť, nevraživosť, nenásytnosť, cynizmus, sarkazmus, egoizmus, pocit nešťastia, odmietnutia a zlého zaobchádzania. Tieto pocity sú jed pre dušu. Spôsobujú vyčerpanie, rýchle starnutie a degeneráciu.

 

Ľudská vďačnosť ako vedomá duchovná aktivita

Pravidelné pestovanie vedomej vďačnosti znamená pre dušu to, čo pre telo očista od toxínov. Prináša do duše svetlo, lásku, nádej a energiu. Umožňuje jej ďalší rast a ochraňuje ju zvnútra. Vďačnosť je možné vedome pestovať, pretože vždy je množstvo vecí, za ktoré môžeme byť vďačný. Stačí si len spomenúť. Je toho toľko, za čo je možné byť vďačný. Je množstvo viditeľných i neviditeľných priateľov, vďaka ktorým je ľudský život možný a stojí za to ho žiť. Je tu príroda, stromy, kvety, umenie, hudba, literatúra, naše telo a všetky jeho orgány, ľudská konverzácia, vzťahy, intimita, priateľstvo, láska, rodina, deti, domov, ľudská vľúdnosť. Čo by bol náš život bez nich?

Ktorákoľvek chvíľa, v ktorej sa rozhodnete zamerať sa na niečo krásne, pravé, čisté a užitočné pre život, vytvára vďačnosť. Chvíľa vedomej vďačnosti mení telo. Zlepšuje dýchanie, reguláciu teploty, svalový tonus, krvný tlak i tep. Ak zaspávate s pocitom vďaky za dnešný deň, zlepší sa kvalita vášho spánku. Ak začnete ráno chvíľou vedomej vďaky za dary spánku, váš deň bude svetlejší. Vďaka tejto vedomej práci sa vďačnosť stáva duchovnou cestou, výživou a podporou pre duchovný rast.

 

Vďačnosť a láska

Medzi vďačnosťou a láskou existuje hlboké vnútorné prepojenie, ktoré pozorujem a skúmam už mnoho rokov. Skutky lásky, ktoré oceníme, v nás prirodzene vyvolávajú vďačnosť. Ak si spomeniete na niekoho, kto pre vás urobil niečo významné, zdvihne sa vo vás vlna vďačnosti a prirodzenej túžby dať niečo na oplátku tejto osobe, či niekomu inému. Vďačnosť opäť vedie k skutkom lásky. Je omnoho ľahšie ľúbiť niekoho, za koho ste vďační a milovať, keď sa cítite vďační. Toto je základná „Ekonómia lásky a vďaky“.

 

Vďačnosť pomáha v rodičovstve

Deti podstupujú veľké riziko pri výbere rodičov, ktorým sa narodia a dúfajú, že to oceníme. V srdci vedia, že sú pre nás veľkým darom. Rodičovstvo prináša nesmierne príležitosti pre lásku, radosť, sebauvedomenie a rast. Ak tieto príležitosti využijeme a pravidelne si pripomenieme dar, ktorým pre nás deti sú, naša láska k nim bude prúdiť o to silnejšie. Deti potrebujú našu lásku neustále, ako vodu a vzduch. Ako pre ne môžeme vytvoriť také obrovské množstvo lásky? Ak budeme vedome pestovať vďačnosť za naše deti, láska bude plynúť mocne, ľahko a radostne. Vďačnosť podporuje trvalú udržateľnosť rodičovstva.

 

Vďaka za drsné dary života

Táto „postgraduálna“ úroveň vďačnosti je výzva. Jedná sa o pestovanie vďaky za dary utrpenia, krízy, bolesti a straty. Ako môžem byť vďačný niekomu, kto mi spôsobuje bolesť? V čase, keď sa to deje, je to takmer nemožné. Ale spätne sa to dá. Pretože, kým by ste boli teraz, keby ste neboli bývali skúšaní? Ak by všetko v minulosti bolo ľahké, pohodlné, jemné a láskyplné, boli by ste dnes tým, kým ste? S rovnakou dôverou, silou, múdrosťou, hĺbkou a schopnosťami, ktoré dnes máte? Nemyslím si.

Vyberte si konkrétnu životnú výzvu z minulosti, ktorá v tom čase spôsobila horkosť a sklamanie. Oceňte spôsob, akým ste sa s ňou pasovali, prekonali ju, zotavili sa a vyrástli k vyššej, pravdivejšej podobe samého seba, práve kvôli a vďaka tejto výzve. Takto rozvíjate vďačnosť na úplne inej úrovni: vďačnosť za životné výzvy, za drsné dary života, za múdrosť Karmy. To vás pripraví na ďalšiu výzvu ktorá príde, umožní vám privítať ju s prítomnejším duchom. Toto je vyššia úroveň vedomého pestovania vďačnosti.

Štastný Nový rok 2020 Vám všetkým.
Yehuda K. Tagar

Otvárame nový ročník Školy empatie v Košiciach.

5-dňový seminár (prvý výukový blok) v Košiciach ako praktický úvod do sebapoznávania a sebarozvoja prostredníctvom psychofonetiky a metodickej empatie.

Čítajte viac »

Prihlasovanie prebieha do

_25. mája 2022_